Články
15. máj 2008 - Zo zbierky
Tento rok mi prvýkrát vykvitla Mammillaria candida, inak nazývaná aj snowball, čiže snehová guľa. Niekde som na nete čítal, že ani väčší ľadovec jej neublíži, také nepreniknuteľné má otŕnenie.
Ďalšou veľmi zaujímavou rastlinou je Escobaria roseana, ktorá vyniká netuctovou farbou kvetou, ktorá je vo výraznom kontraste s jej otŕnením.
28. máj 2008
Mamilárky sú stále v kurze, tak začnem nimi. Na prvej fotke je Mammillaria uncinata, ktorú som si priniesol z minuloročného výletu po Ostravsku od pána Lichého. Kúpil som si vtedy dve rastliny, no
jedna mi odišla, odhnila, tieto rastliny majú repovité korene, preto je u nich zle načasovaná zálievka smrteľná. Už dlhšiu dobu boli badať puky, rastlina bola zosušená a tak som ju poriadne zalial, čo je
aj na fotke vidieť. Rastlina tým stratila svoj prirodzený plochý tvar, ale čo by som pre kvety nespravil.
Mammillaria saboae subsp. haudeana patrí medzi veľkokveté mamilárky, tak som zvedavý ako sa predvedie. Zatiaľ si môžete vychutnať detail puku s otŕnením. Mám dve pravokorenené rastliny,
a ani pri dlhšom premokrení substrátu (čo u mňa to znamená dvojdňový, vytrvalý dážď) s nimi neboli problémy. Klasik by povedal: "To chce luft!", ktorý u mňa určite dostanú do sýtosti.
Mammillaria glassii vytvára trsy s malými hlavami a decentnými bledými kvietkami, ktoré nevynikajú svojou početnosťou. Tu je malý detail kvetu rastliny, ktorej poľné číslo LX 293 prisudzuje nálezisko Saltilo, Coahuila.
Postupne sa prebúdzajú mediolobivie a aylostery. Už dosť dlhú dobu mali ponahadzované puky, ale až teraz sa začínajú plniť. Tento týždeň hlásia slnečné a teplé počasie, takže predpokladám,
že budú kvitnúť ako o život. Na prvej fotke je Mediolobivia rubricostata, ktorú som si doniesol od pána Štraucha minulú jeseň, jeho zbierku sa oplatí vidieť, kto u neho bol, vie o čom hovorím...
Mediolobivia christinae je jedna z tých väčších mediolobívií, biele štetinovité tŕne nechávajú vyniknúť farebnej sýtosti kvetov.
Mediolobivia orurensis, to je zase miniatúrka. Priemer tejto rastlinky je do 1 centimetra. Pozornému pozorovateľovi iste neunikne samovýsev pod kvetom...
Postupne odkvitajú rastliny z okruhu Aylostera heliosa, v budúcom príspevku si troška viac posvietime na tento pestovateľsky vdačný druh...
18. jún 2008
V dnešnom príspevku sa budem venovať spomínaným helióskam. Celý komplex rastlín sa vyskytuje v južnej časti Bolívie v širšom okolí mesta Tarija. Tieto rastliny ako prvý objavil pán Walter Rausch z Rakúska v roku 1968, po svojom objavení spôsobili veľké šialenstvo medzi pestovateľmi.
V tom čase chcel každý vlastniť túto rastlinu. Pre rýchlejšie dopestovanie kvetuschopných, teda aj semenaplodných, rastlín sa zväčša vrúblovali, čo v niektorých zbierkach prevláda dodnes. Sám to však nepokladám za nutné, heliósky sa dajú vcelku v pohode udržať pri tvrdom pestovaní na vlastných, repovitých koreňoch.
Na prvom obrázku je zmeska rôznych foriem, rastlina naľavo sa farbou epidermis podobná na zber KK 844 (2 kvety), vpravo by mohlo ísť o WR 314, čiže typový zber. Rozdiel je aj vo veľkosti a farbe kvetov.
Na druhom obrázku je Aylostera heliosa v. condorensis JO 587. Pán Odehnal ju zbieral v sedle Condor Pas, 2710 m. Typická menším kvetom s výraznou, sýtočervenou farbou.
Spoločnosť na lokalite jej robí Aylostera kupperiana, SE 80, Paso de Condor, 2500m.
Ďalšou doprovodnou vegetáciou je Aylostera muscula (mám vysiate, doplním foto) či Lobivia tiegeliana. Pod heliosu spadá aj Aylostera heliosa v. teresae, typická veľkými kvetmi a riedkym otŕnením.
Ďalšími rastlinami patriacimi do širšieho okruhu A. heliosa sú Aylostera schatzliana a Aylostera supthutiana
Články